Ako sa svet približuje k stredu časového plánu udržateľných rozvojových cieľov (SDGs), najnovší Správa o stave potravinovej bezpečnosti a výživy vo svete (SOFI) prináša realistický a trochu znepokojujúci obraz. Aj keď sa objavujú náznaky pokroku, celková trajektória stále zostáva veľmi neistá a plná výziev. Tento rokové zistenia odhaľujú tenkú hranicu medzi opatrným optimizmom a tvrdou realitou — zdôrazňujúc nerovnomerný a pomalý pokrok v boji proti hladu a podvýžive na celom svete. Napriek menším zlepšeniam je trvalá nerovnosť v rámci i medzi regiónmi hlavným ohrozením cieľa, ktorým je zabezpečenie výživne a odolnej globálnej populácie. Dáta zo správy ukazujú mierny pokles globálneho hladu, pričom približne 8,2 % ľudí na Zemi trpí potravinovou neistotou v roku 2023, čo je pokles z 8,7 % v roku 2022. No tieto čísla sú zradné a môžu klamať, keďže naznačujú isté zlepšenia, no v skutočnosti ide o veľmi malé kroky v obrovskom a komplexnom prostredí globálneho hladu. Over 2,6 miliardy ľudí stále zápasí s dostupnosťou výživnej stravy — počet, ktorý zostáva patologicky vysoký.
Dôsledky nerovnosti a jej hlavné príčiny
Keď takmer jedna tretina svetovej populácie nemôže dovoliť si zdravé jedlo, nie je to problém nedostatku potravín, ale predovšetkým otázka nerovnosti. Táto trvalá nerovnosť je veľmi znepokojujúca, pretože odhaľuje hlboko zakorenené problémy spoločnosti. Hoci regióny ako juhovýchodná Ázia a Južná Amerika vykazujú známky zlepšenia, africký kontinent čelí stále zhoršujúcej sa kríze hladu. Počet ľudí, ktorí nemôžu získať prístup k zdravému jedlu, sa zvýšil z približne 864 miliónov na viac ako miliardu. Miera potravinovej neistoty v Afrike je dvojnásobná oproti svetovému priemeru a projekcie naznačujú, že do roku 2030 bude až 60 % všetkých podvýživených ľudí na svete žiť práve na tomto kontinente. Tieto rozdiely jasne ilustrujú, že globálny pokrok je nerovnomerný a často ignoruje najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Tieto štatistiky odhaľujú jednu základnú pravdu: povrchné alebo pomalé riešenia nestačia v tvári naliehavých globálnych potrieb. Hoci inštitúcie často zdôrazňujú zdieľanie dát, otvorený obchod či udržateľné investície, tieto stratégie často postrádajú rýchlosť a odhodlanie, ktoré sú potrebné na dosiahnutie skutočných zmien.
Komunitné a politické opatrenia ako kľúč k úspechu
V skutočnosti sú mnohé najefektívnejšie riešenia zakorenené v miestnej akcii, politickej vôli a komunitnej iniciatíve. Jedným z príkladov je Brazília, ktorá jasne dokazuje, že politická odhodlanosť a inovácia politík môžu zásadne obrátiť vývoj v boji proti hladu. Od roku 2022 došlo v Brazílii k zníženiu počtu ľudí zažívať extrémne nedostatky potravy o dve tretiny a podiel tých, ktorí si nemôžu dovoliť zdravú stravu, sa znížil o 20 %. Tieto zmeny neboli výsledkom náhody, ale dôsledkom cieľavedomých opatrení: školských jedálni, ktoré sú založené na miestnom a udržateľnom poľnohospodárstve, zvýšenia minimálnych miezd, podpory malých farmárov a domorodých komunít, rozšírenia potravinových bánk či zakotvenia práva na jedlo v legislatíve. Brazílsky príklad nie je len o číslach; predstavuje základnú pravdu, že ukončenie hladu je predovšetkým otázkou politiky. Vyžaduje vodcovstvo, prioritizáciu a systémové zmeny.
Nerovnosti a ich prehlbovanie – hlavné prekážky v boji proti hladu
Tieto poznatky musia poslúžiť ako výzva pre ostatné krajiny, najmä tie, ktoré znášajú najväčší tlak – vrátane mnohých afrických štátov. Často chýba uznanie, že zmiernenie hladu si vyžaduje viac než len technické alebo ekonomické riešenia. Ide o zásadnú potrebu riešiť štrukturálne nerovnosti, ktoré udržiavajú najzraniteľnejších ľudí v neustálom stave depriveácie. Napríklad, genderové nerovnosti ostávajú tvrdohlavo prítomné. Ženy, najmä v Afrike, sú neúmerne postihnuté — jedna zo tri žien vo veku 15-49 rokov nemá prístup k minimálnej diéte, čo je znepokojujúci ukazovateľ genderovej nerovnosti v potravinových systémoch. Pandémia a s ňou spojené ekonomické turbulencie ešte viac prehĺbili tieto rozdiely. Ženy a marginalizované komunity často čelia prekážkam v získavaní pôdy, úverov, vzdelania či sociálnej podpory — všetkých kľúčových faktorov ovplyvňujúcich prístup k jedlu. Bez cielenej akcie zameranej na posilnenie týchto hlasov, najmä žien a pôvodných obyvateľov, bude akýkoľvek pokrok neistý a nedostatočný.
Prekonávanie mytov a vytváranie udržateľných stratégií
Okrem toho je potrebné, aby globálna komunita čelila mýtu, že potravinová bezpečnosť je možné dosiahnuť výlučne zvýšenou produkciou alebo obchodnými dohod