Rastlinná ríša na celom svete ponúka ohromujúcu rozmanitosť druhov jedlých rastlín, avšak naše stravovacie návyky naznačujú opak. Spoliehanie sa iba na niekoľko málo plodín je alarmujúce; ryža, kukurica a pšenica tvoria približne 60 percent kalórií a bielkovín, ktoré získavame z rastlinných zdrojov, čo zdôrazňuje Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo OSN (FAO). Táto situácia naznačuje nielen premeškanú príležitosť pre rozmanitosť stravy, ale aj nebezpečný stav agroodrôd. Úzky fokus na tieto základné plodiny znižuje nutričnú variabilitu dostupnú pre populácie, čo vedie k rastúcim obavám o potravinovú bezpečnosť, najmä v zraniteľných regiónoch.
Keď sa pozrieme na zeleninu, situácia je ešte vážnejšia. Správy odhaľujú, že menej ako 10 percent odrôd plodín uskladnených v genobankách pozostáva zo zeleniny, čo je obzvlášť výrazné pre plodiny pôvodom z Afriky. Odborníci ako Maarten van Zonneveld, vedúci genetických zdrojov Svetového centra pre zeleninu, naznačujú, že táto marginalizácia predstavuje významné riziko pre globálnu potravinovú odolnosť. Stratou genetickej variability v našich potravinových systémoch sa ohrozuje udržateľnosť poľnohospodárstva a komplikuje sa úsilie o riešenie naliehavých problémov, ako sú zmena klímy, rastlinné choroby a vyčerpávanie pôdy.
Nemožno preceňovať potrebnosť strategického prístupu k ochrane africkej biodiverzity zeleniny. Van Zonneveld zdôrazňuje naliehavosť akcie na „záchranu a ochranu“ týchto genetických zdrojov na boj proti podvýžive a na zlepšenie potravinovej bezpečnosti naprieč kontinentom. Táto myšlienka sa prelína s predstavením Plánu na záchranu africkej biodiverzity zeleniny, ktorý bol slávnostne uvedený na Africkom summite potravinových systémov v Kigali, Rwande.
Tento projekt je súčasťou ambiciózneho programu Vízia pre prispôsobené plodiny a pôdy (VACS), ktorý vedie Dr. Cary Fowler, a jeho cieľom je obnovenie pozornosti na domorodé plodiny v nasledujúcich desiatich rokoch od 2025 do 2035. Plán na záchranu slúži ako maják nádeje, znamenajúci záväzok k oživeniu domácich plodín v Afrike. Identifikovaním a využívaním plodín, ktoré sú často nazývané „zabudnuté“, sa iniciatíva snaží zmierniť potravinovú neistotu a vytvoriť udržateľnú základňu, na ktorej môžu komunity prosperovať.
Svetové centrum pre zeleninu zdôrazňuje potenciál týchto nedostatočne využívaných plodín pri vytváraní potravinových systémov odolných voči zmene klímy v subsaharskej Afrike. Jednou z hlavných hrozieb, ktorým čelí miestna africká rozmanitosť zeleniny, je zmena klímy, prejavujúca sa v čoraz častejších suchách, povodniach a expanzii miest. Gabriel Rugalema, zástupca generálneho riaditeľa pre Afriku v Svetovom centre pre zeleninu, vyjadruje túto obavu a poznamenáva, že Plán na záchranu spolupracuje s rôznymi zúčastnenými stranami na záchrane týchto dôležitých druhov zeleniny.
Vybudovaním odolných potravinových systémov môžeme zabezpečiť, aby tieto dedičné plodiny hrali kľúčovú úlohu pri riešení nielen okamžitých potravinových potrieb, ale aj dlhodobých cieľov udržateľnosti. Opatrenia, ktoré prinášajú africké miestne plodiny späť do pozornosti, podporujú myšlienku, že diverzifikácia stravy je nevyhnutná. Potenciál plodín ako fonio, proso a rôzne miestne listové zeleniny môže revolučne zmeniť potravinové systémy, ak budú integrované do miestnych stravovacích návykov.
Je zásadné, aby jednotlivci objavili a začlenili tieto „príležitostné plodiny“ do svojich jedál, čím obohatia svoje stravy a prispejú k celkovému zdraviu planéty. Pestovanie rozmanitej stravy nie je len zodpovednosťou politikov alebo poľnohospodárskych odborníkov; leží tiež v rukách spotrebiteľov. Vytváraním vedomých rozhodnutí o nákupe a konzumácii potravín odolných voči zmene klímy môžeme podporiť dopyt po širšej škále plodín. Tento posun má potenciál nielen oživiť miestne hospodárstva, ale aj povzbudiť poľnohospodárske inovácie.
Obnovovanie africkej biodiverzity zeleniny predstavuje kľúčovú stratégiu na riešenie dvojitých výziev potravinovej bezpečnosti a odolnosti voči zmene klímy. Plán na záchranu africkej biodiverzity zeleniny a jeho dôraz na využitie miestnych plodín môžu slúžiť ako významný model pre globálne praktiky. Hoci výzvy sú značné, rovnako predstavujú príležitosť na transformačný posun v našom