V neustále sa vyvíjajúcom svete luxusného ubytovania existujú jednotlivci, ktorí zanechávajú nezmazateľnú stopu, ktorá presahuje základnú pohostinnosť. Jim Burns, milovaný portier hotela The Athenaeum v Londýne, bol jednou z takýchto postáv. S ohromujúcou výškou 6 stôp a 7 palcov a obdivuhodnou zbierkou flambantných klobúkov bol viac než len emblemickým portierom; bol skutočným zážitkom. Jeho nedávny odchod nás nielenže pripomína jeho jedinečné príspevky, ale aj skutočnú teplo a šarm, ktoré do tohto zariadenia priniesol počas troch desaťročí.
Nezabudnuteľné privítanie
Keď sa hostia prichádzali do tohto prestížneho hotela, boli vítaní nielen s úsmevom, ale aj s nečakaným stupňom pozornosti, ktorý sa málokedy nachádza v rušnom modernom hotelovom priemysle. Jim mal jedinečný dar zapamätať si mená hostí, často v spojení s malými osobnými poznámkami, ktoré robili každého hosťa milovaného – takmer ako kráľov. Ocenenia od Joanne Taylor-Stagg, generálnej manažérky hotela, zdôrazňujú, aký bol Jim neoddeliteľnou súčasťou filozofie hotela: „On sa nielenže deliť o našu históriu; on bol našou históriou.“
Talent rozprávača
Jednou z najvýraznejších vlastností Jima bola jeho schopnosť rozprávať príbehy. Hostia sa nekontrolovali len na recepcii; boli vítaní do naratívu, ktorý bol zložený z bohatej histórie hotela. Jeho schopnosť rozprávať anekdoty vytvorila atmosféru, ktorá umožnila hosťom cítiť hlbšie spojenie s miestom, ktoré navštívili. Medzi populárne príbehy patrí ten o Nelsonovi Mandelovi, ktorý sa v The Athenaeum ubytoval krátko po svojom prepustení z väzenia. Mandelova vďačnosť presahovala bežné zdvorilosti – vzal si chvíľu, aby sa osobne poďakoval Jimovi za jeho prítomnosť uprostred ruchu. Tento okamih vystihuje nielen pohostinnosť The Athenaeum, ale aj emocionálne väzby, ktoré sa môžu vytvoriť medzi hosťami a personálom.
Jimova cesta v The Athenaeum sa začala v roku 1992, keď prešiel z hotela Waldorf na pozíciu, ktorá mu umožnila rozvíjať sa ako akýsi ambasádor. Jeho následné zranenie pri nehode na motocykli mohlo skončiť jeho kariéru v pohostinstve, ale hotel si uvedomil jeho jedinečný súbor zručností a vytvoril pre neho úlohu brand ambasádora. Tento nový smer mu umožnil pokračovať v interakcii s hosťami, tentoraz z vyvýšenej pozície na najvyššom poschodí hotela, známy ako The View. Tu prepojil luxus a znalosť, čím hostí urobil súčasťou svojej rozšírenej rodiny.
Nemožno hovoriť o Jimmovom odkaze bez toho, aby sme uznali viditeľný vplyv, ktorý mal na hostí aj svojich kolegov. Ľudia sa k nemu ťahali a jeho magnetická osobnosť podporovala nielen vzťahy, ale aj skutočné priateľstvá. Ukázal, že pohostinský priemysel je založený na osobných interakciách. Jeho spôsob oslovovania hostí so slovami „Princezná“ alebo „Moja dáma“ nebol len rozmarom, ale jemným pripomienkou kráľovskej starostlivosti, ktorú možno očakávať v luxusnom zariadení.
V svete, ktorý často uprednostňuje efektivitu pred osobnosťou, Jimmova oddanosť personalizovanej službe je svedectvom nadčasového prístupu ku pohostinnosti. Správy o Jimmovom odchode zanechávajú prázdnotu, ktorú nie je ľahké zaplniť. Jeho prínosy pre The Athenaeum presahujú povrch a pripomínajú, aká pravá pohostinnosť vyzerá. Zatiaľ čo tehlový a cementový základ hotela vytvára zariadenie, sú to jednotlivci ako Jim, ktorí doň vdychujú život – vytvárajúc azyl pre hostí s každým priateľským slovom a teplým úsmevom.
Jeho duch sa bezpochyby bude vznášať v múroch hotela The Athenaeum a inšpirovať budúce generácie profesionálov v pohostinstve, aby zosobnili rovnaké teplo a oddanosť, ktorú tak bez námahy prejavoval. Strata takej charizmatickej postavy zvyšuje význam oceňovania nielen miest, ktoré navštevujeme, ale aj ľudí, ktorí zanechávajú nezabudnuteľné zážitky. Jim Burns nebude zabudnutý – jeho odkaz bude žiť v srdciach tých, ktorí mali tú česť ho poznať.